[Sandhiprakaraṇam]
[saṃjñāpādaḥ]
tye
jñ-kha
r- ekāśamo nu
kak-
danam ta
tvam pa
vāḥ khalu varṇ-
jñāyā
jajñ-
ṇyanu
ḥ | yāv etāv ak-
rjānīya ity e
-
[Śo (No. 489) MS Berlin S 1610 (T III Š 4–12)](https://panditproject.org/node/114534) begins here. 1–2 syllables are missing to the left and 7–9 to the right.
||1.1.16 || aḥ iti
visarjanīyaḥ ||
ty- tavya
jihvāmū
līyasaṃjñāyā
gajakumbhākṛti
r jihvāmūlīya
||1.1.17 ||
ẖka iti jihvāmūl
līyaḥ ||
||
gajakumbhākṛ
tir va
rṇaḥ
.jnā pratyeta
nīyasamjñāyā
||1.1.18 ||
ḫpa iti
upaddhmnā
nīyaḥ ||
||1.1.19 ||
aṃ i
ty anusvā
raḥ ||
upari
ṣṭād bindus tasyā
vyas tad yathā am
prayo
janam i
||1.1.20 ||
pūrvapa
rayor arthopala
bdh
au
padam ||
rtthopalabdhau pa
tavyam
sa rggajam nai
nāma vṛkso gni
ḥ
a ā khyātajaṃ puna
pacyate
ity evamā
di | aupa
sarga
ni | nir ud duḥ saṃ vy avā
ty
e
vamādi | naipataj
am
utāho
i ty evam
ādi
mas tattraitat pratye
ne vakṣyati hi |
yuṣmadasmadoḥ padaṃ
padāt
ṣaṣṭ ṭh īcatu
rthīdvitīyāsu vasnasā
v ityā
di ||
||1.1.21 || ana
tikramayan viśleṣayet ||
d asaṃ mohārttham apū
k-matāṃ viśleṣaṇam
traivodāh-
m adha stād vyaṃja
tvā tasmiṃneva
d vyaṃjanam tad yath-
ka m pitṛ
||1.1.22 || vyaṇjana
m asvaraṃ paraṃ
varṇaṃ
nayet
vyaṃjan- khal-
tatparaṃ varṇan neta
vyam
darutṛ
||1.1.23 ||
loko
pacārād gr
haṇasiddhiḥ |
loka
sya khalūpacārā
a
natikramayaṃ viśle
ṣaye
svaram adha
[samānapādaḥ]
||1.2.1 ||
samānas sa
varṇe
dīrghībh
avati paraś ca lopam ||
sa
mānaḥ khalu pūrvvah
t
ti
paraś ca lopam āpa
dyate |
vyañjanam asvaraṃ paraṃ
varṇan na
naye
daṇḍa agram
daṇḍāgram
saddhau || dadhi id
am dadhīdam madhu u
dakaṃ
madhūdakam_ pitṛ
ṛṣabhaḥ pitṝṣabhaḥ
kḷ ḷ
kāraḥ | + kḹ k
kāraḥ
yogaṃ sa
||1.2.2 ||
avarṇa
ivarṇe
e |
avarṇaḥ khal-
ekāram ā
padya
te |
| ta
va
i
ha taveha |
kam_
||1.2.3 || uva
rṇe o |
uvarne pratyaye
paraś ca l
opam_ vyaṃ | tad bhava
ti
tava udakam tavo
daka
m || tava
ṛṣabhaḥ tavarṣabhaḥ
||1.2.4 ||
ṛvarṇe ar |
raḥ khalu pa
ar_ bhavati para. lo
pam āpadyate |
vati | tava ṛṣa
bhaḥ
ta
varṣabhaḥ
||1.2.5 ||
ḷ varṇe al
|
varṇe pratya
lopam āpadyate | v-aṃ
tava ḷkā
raḥ ta
valkāraḥ || tava e
||1.2.6 ||
ekāre
ai aikāre
ca |
re pratyaye
dyate paraś ca lopam
āpadyate |
tava
eṣa
tavaiṣa | sā aitikā
yanī saitikāyanī
odanam
||1.2.7 ||
okāre
au aukāre
ca |
kāre pratyaye au
pa
raś ca lopam vyaṃ
vau danam
|| dadhī dhi a
tra
||1.2.8 ||
ivarṇo yam a
sava
rṇe na ca paro lopp
yaḥ |
asavarṇe pratyaye
pa
ro loppya
dadhi a
ttra dadhy attra | madhu attra |
||1.2.9 ||
vam uvarṇaḥ |
uvarṇaḥ khalu pū
va
m āpadyate na ca pa
ro lopyaḥ |
madhū dhu attra | ma
dhv atra |
||1.2.10 ||
ram ṛva
rṇaḥ |
ṛva
rṇa
pratyaye rakāram ā
padyate |
vyaṃ | tad bhavati | pitṛ
arthaḥ pitrarthaḥ |
||1.2.11 || lam ḷva
rṇaḥ |
rṇ aḥ asava
rṇe pratyaye
ā
padyate na ca paro l
opyaḥ |
kḷ amaḥ klamaḥ || ne anam
||1.2.12 ||
e ay |
pūrvaḥ sarva
vati na
vati | ne anam_ nay
nayanam
||1.2.13 ||
ai āy |
aikāraḥ khalu pū
āy bha
vati
| tad bhavati
po
anaḥ |
||1.2.14 || o av
|
r-ṣu pratyayeṣu
vyaṃ tad bha
vati
pau
akaḥ |
||1.2.15 ||
au āv |
pūrvvaḥ sarvvas svareṣ-
na ca paro lopyaḥ
pau akaḥ |
pāva
kaḥ || te
āhuḥ |
tasmai
āsanam
| paṭo uttiṣṭha
| tau imi | tau
imau |
e ay_ ai āy_ o
av_ au āv_
||1.2.16 || ay
ādīnāṃ yavalopaḥ padānte na vā |
na vā | ay-
yava
yor llopo
bhavati
yā | vyaṃ | tad bhavati
-ā tayāhuḥ | tasmai
āsanam
sana
m | yadivā
. | paṭa utti
ṣṭha
ḥ | tau imau | tā
āhuḥ | tasmai ā
imau | e a
.v_ ayā
||1.2.17 ||
lope
tu pprakṛtiḥ |
a
kārayor lope kṛ
ta
d bhavati
tasmai
āsanam
tasmā āsanam | paṭo
utti
ṣ[ṭh]aḥ | paṭa uttiṣ[ṭh]a
tau imau | tā imau |
te atra
| paṭo atra |
||1.2.18 || e
dotparaḥ padānte lopam a
kāra
ḥ |
ekāra
r- akāro
vati | te atra | te tra
| paṭo atra | paṭo tra |
ṛbudaḥ marā ṝ
rṇe na ca pa
varṇaḥ svara
loppyo vyaṃjane
nādistho loppy-
. | rore l-
vati | na
rūṛrutaḥ | mā ru
.m_
||1.2.19 || na vyañjane svar
āḥ sandheyāḥ |
vyaṃ
jane pra
| tad yath
ā
nadhighaṭa
m
.
samāptaḥ |
||
[odantapādaḥ]
||1.3.1 ||
odantā a i u ā
nipātāḥ
svar
e
prak
ṛtyā |
pātā
svare pratyaye prakṛ
tyā
iha haṃgho ā
gacchāmi
ā gacchām i
iha | a
vadh-asa | ā i
||1.3.2 ||
dvivacana
m anau |
dvi vacanaṃ khalv
-ā
bhava
imau
||1.3.3 ||
bahuva
cana
m amī |
bahuvacana
pra
tyaye prakṛtyyā bha
| amī
aśvāḥ |
||1.3.4 ||
a
nupadiṣṭā
ś ca |
nopadiṣṭrās te
ke ca te plutā
āga ccha | aśvabh- | t-
samāpta ḥ ||
[vargapādaḥ]
ṣaṭ_ atra | ṣaṭ_ gadati tat atra ta
t ga dati tṛṣṭup_ atra
māḥ pa
||1.4.1 || vargaprathamāḥ
padāntāḥ svaraghoṣavatsu
tṛ tīyān
cavivarjitāḥ
-āḥ svareṣu pratya
tṛ
tīyā n āpadyante | c-
k_ tad bhavati | vāk_ atra vāg atra |
vā k_ gadati | vāg gadati | ṣaṭ_
atra ṣaḍa tra | ṣaṭ_ gada ti ṣaḍ gadati | tat_
atra tad attra | tat_ gadati tad gadati | triṣṭup atra |
tri ṣṭub atra
dati ||
vāk maya m_
yam_ ṣaṭ_ mayam | tat mayam |
ṣṭup_ mayam_ tṛṣṭu
||1.4.2 ||
paṃcame paṃ
camāṃ s tṛtīyān
ntāḥ paṃcame
n āpadyaṃte tṛtīyaṃ vāk
ma yam_ vāṅmayam_
maya m_ ṣaṇmayam_
t_mayam_
tṛ ṣṭu p_ mayam_ tṛṣṭummayam yadi vā tṛ
ṣṭupmayam ||
vāk_ śūraḥ |
| ṣat_ śyāmā
m_tṛṣṭup_ śru
|
||1.4.3 || vargapprathamebhyaḥ ṣa śa kāraḥ svara
yava raparaś cchakāran na vā |
va
ra śakāraḥ svara
kāraparaḥ rakā
-yate vibhāṣayā |
śuraḥ vākchūraḥ |
-yāmaḥ | ṣaṭ chyā
tam_ tac chve
ṣṭup_ śrūyati |
ṣṭu p śrūyati ||
vā
t hasati
sati | tat_ h-
ṣṭ-p_ hasati | te
turtthan na vā | tebhya
. pa ro hakāraḥ pūrvva
vibhāṣayā |
svaraghoṣavatsu tṛtī
k_ hasati vāg ghasati
ṭ_ hasati |
ṣaḍ hasati | tat_ hasa
vā tad hasati | tṛ
yadi vā tṛṣṭub ha
caraṇam_ tat_ cha
m tat_ jhaṣaṇam_
nam_ tat_ ṭha
kanam_ tat_ ṇa
vargeșu | takāraḥ
caṭavargeșu pratyaye
-yate | vyaṃ | aghoṣe
d bhavati | tat_ lavaṇa
raṇam_ tac caraṇa
tac charaṇam_ tat_
nam_ tat_ jhaṣaṇam_
ta+ tva | tat_ ṭāsanam_
nam_ taṭ ṭhadanam_
taḍ ḍa yanam_ tat_ ḍhau
nam_ tat_ ṇatva | ta
kāraḥ khalu padā.
kā ram āpadyati | vyam |
ṇam_ tac śaraṇa
sagaṇ_ attra | rājan_
||1.4.4 || tebhya eva hakāraḥ
pūrvacaturthaṃ na vā |
||1.4.5 || pararūpaṃ takāro
lacaṭavargeṣu |
||1.4.6 || caṃ śe |
||1.4.7 || ṅaṇanā
hrasvopa dhāḥ svare dviḥ |
ṅaṇanā kha
dhāḥ svare pratyaye dvi
vati tīryaṅ_ atra | tīrya
sugaṇṇ atra | rāja
ś-t- | sugaṇ ṣa-ḍ-
||1.4.8 ||
ṅa ṇ au kaṭābhyāṃ śaśaseṣu vyavadhīyate |
ṅa ṇ au khalu padāntau
kaṭābhyāṃ vyapadhīyaite
tīryaṅ śete | tīryyaṅ-
-u gaṇṭ ṣaṇḍe | tī-y-
-sarasi || ṣaṭ_ saha
srāṇi | bhavān_ s-
||1.4.9 ||
ṭanau si takāreṇa vā |
ṭanau
tya ye takāreṇa vā
yā vyam tad bhava
saṭt sahasrāṇi ya
bhavān_ sādhu | bhavāt s-
|| bhavān_ cara
| no ntaś cachayoḥ
pūrvvaṃ nakāraḥ kha
yoḥ śakāram āpadya
tad bhavati | bhavā
ti | bhavāmn chat[t]re
ṇa | || bhavāṃn_ ṭāsaya
ṭhayoḥ ṣakāram_ nak-
yoḥ parayoḥ
nusvārapūrvvam_
n ṭāsayati | bhavā-ṣ-ā
dyate anusvārapū
lavaneṇa | bhav-
vān_ jayati | bha
vān_ + tva | bhavāṃn_
ṣu + kāram_ | nakāraḥ
kāreṣu pratya
dya te | vyaṃ | tad bhavat-
bhavā+yati | bha
ṇa | bhavāṃṣ ṭhakār-
vān_ ṭhakāreṇa
nakāraḥ khalu ра
yoḥ sakāram apadya-e
tad bhavati | bhavān_ t-
vāṃn_ thakāreṇa
bhavāṃn_ lavaṇe
khalu padāntaḥ l-
na bhava
bhavāg śuraḥ ||
vān_ śūraḥ | śi+
lu padāntaḥ śakāre pra
||1.4.8 || no 'ntaś cachayoś
śakāram anusvārapūrvam |
||1.4.9 || ṭaṭhayoḥ ṣakāram
|
||1.4.10 || tathayoḥ sakāram
|
||1.4.11 || le lam |
||1.4.12 || jajhañaśakāreṣu
ñakāram |
||1.4.13 || śi ñcaṃ vā |
||1.4.14 || ḍaḍhaṇaparas tu
ṇakāram |
||1.4.15 || mo 'nusvāraṃ
vyañjane |
||1.4.16 || vargye
tadvargapañcamaṃ vā |
[visarjanīyapādaḥ]
||1.5.1 || visarjanīyaś ce che
vā śam ||
||1.5.2 || ṭe ṭhe vā ṣam
||
||1.5.3 || te the vā sam
||
||1.5.4 || kakhayor
jihvāmūlīyaṃ na vā ||
||1.5.5 || paphayor
upadhmānīyaṃ na vā ||
||1.5.6 || śe ṣe se vā vā
pararūpam ||
||1.5.7 || um akārayormadhye
||
||1.5.8 || aghoṣavatoś ca
||
||1.5.9 || aparo lopyo
'nyasvare yaṃ vā ||
||1.5.10 || ābhobhyām evam
eva svare ||
||1.5.11 || ghoṣavati lopam
||
||1.5.12 || nāmiparo ram
||
||1.5.13 ||
ghoṣavatsvaraparaḥ ||
||1.5.14 || raprakṛtir
anāmiparo 'pi ||
||1.5.15 || eṣasaparo lopyo
vyañjane ||
||1.5.16 || na
visarjanīyalope punas sandhiḥ ||
||1.5.17 || ro re lopaṃ
svaraś ca pūrvo dīrghaḥ ||
||1.5.18 || dvirbhāvaṃ
svaraparaś chakāraḥ ||
[nipātapādaḥ]
||1.6.1 || ca vā hā haiva no
haṃho utāho ho aho atho nipāto 'vyayam ||
||1.6.2 || antas svaḥ prātaḥ
punar adho 'py ahaḥ ||
||1.6.3 ||
praparāniniruddussaṃvyavānuparyabhyadhipratisvāṅatyapyapopopasargāḥ ||
||1.6.4 || anvādyāḥ
karmapravacanīyāḥ ||
||1.6.5 || parakārye
vikāryādiḥ ||
||1.6.6 || pūrvakārye 'ntya
iṣyate ||
||1.6.7 || kvacit pūrvaparau
sarvau ||
||1.6.8 || saṃsāryaṃ
yogasādhanam ||
[Nāmaprakaraṇam]
[liṅgapādaḥ]
||2.1.1 || dhātuvibhaktivarjam
arthaval liṅgam ||
||2.1.2 || tasmāt parā
vibhaktayaḥ ||
||2.1.3 || pañcādau ghuṭ
||
||2.1.4 || jasśasau napuṃsake
||
||2.1.5 || āmantrite siḥ
sambuddhiḥ ||
||2.1.6 || āgama udanubandhaḥ
svarād antyāt paraḥ ||
||2.1.7 || tṛtīyādau tu
parādiḥ ||
||2.1.8 || idud agniḥ ||
||2.1.9 || īdūt stryākhyau
nadī ||
||2.1.10 || ā śraddhā ||
||2.1.11 || antyāt pūrva
upadhā ||
||2.1.12 || vyañjanān no
'nuṣaṅgaḥ ||
||2.1.13 || dhuḍ vyañjanam
antaḥsthānunāsikam ||
||2.1.14 || akāro dīrghaṃ
ghoṣavati ||
||2.1.15 || jasi ||
||2.1.16 || śasi sasya ca naḥ
||
||2.1.17 || akāre lopam
||
||2.1.18 || bhis ais vā
||
||2.1.19 || dhuṭi bahutve tve
||
||2.1.20 || osi ca ||
||2.1.21 || ṅasir āt ||
||2.1.22 || ṅas sya ||
||2.1.23 || ina ṭā ||
||2.1.24 || ṅer yaḥ ||
||2.1.25 || smai sarvanāmnaḥ
||
||2.1.26 || ṅasiḥ smāt ||
||2.1.27 || ṅiḥ smin ||
||2.1.28 || vibhāṣyete
pūrvādeḥ ||
||2.1.29 || sur āmi sarvataḥ
||
||2.1.30 || jas sarva īm
||
||2.1.31 || alpāder vā ||
||2.1.32 || pūrvādeś ca
||
||2.1.33 || dvandvasthāc ca
||
||2.1.34 || nānyat
sārvanāmikam ||
||2.1.35 || tṛtīyāsamāse
||
||2.1.36 || bahuvrīhau ca
||
||2.1.37 || diśāṃ vā ||
||2.1.38 || śraddhāyāḥ sir
lopam ||
||2.1.39 || ṭausor e ||
||2.1.40 || sambuddhau ca
||
||2.1.41 || hrasvo
'mbārthānām ||
||2.1.42 || aur īm ||
||2.1.43 || ṅavanti yai yās
yās yām ||
||2.1.44 || sarvanāmnas tu
sasavo hrasvapūrvāḥ ||
||2.1.45 ||
dvitīyātṛtīyābhyāṃ vā ||
||2.1.46 || nadyā ai ās ās ām
||
||2.1.47 || sambuddhau
hrasvaḥ ||
||2.1.48 || amśasor ādir
lopam ||
||2.1.49 || īkārāntāt siḥ
||
||2.1.50 || vyañjanāc ca
||
||2.1.51 || agner amo 'kāraḥ
||
||2.1.52 || aukāraḥ pūrvam
||
||2.1.53 || śaso 'kāraḥ saś
ca no 'striyām ||
||2.1.54 || ṭā nā ||
||2.1.55 || ado 'muś ca
||
||2.1.56 || ir edur oj jasi
||
||2.1.57 || sambuddhau ca
||
||2.1.58 || ṅe ca ||
||2.1.59 || ṅasiṅasor alopaś
ca ||
||2.1.60 || goś ca ||
||2.1.61 || ṅir au sapūrvaḥ
||
||2.1.62 || sakhipatyor ṅiḥ
||
||2.1.63 || ṅasiṅasor umaḥ
||
||2.1.64 || ṛdantāt sapūrvaḥ
||
||2.1.65 || ā sau silopaś ca
||
||2.1.66 || agnivac chasi
||
||2.1.67 || ar ṅau ||
||2.1.68 || ghuṭi ca ||
||2.1.69 || dhātos
tṛśabdasyār ||
||2.1.70 || svasrādīnāṃ ca
||
||2.1.71 || ā ca na
sambuddhau ||
||2.1.72 ||
hrasvanadīśraddhābhyaḥ sir lopam ||
||2.1.73 || āmi ca nuḥ ||
||2.1.74 || tres trayaś ca
||
||2.1.75 || caturaḥ ||
||2.1.76 || saṅkhyāyāḥ
ṣnāntāyāḥ ||
||2.1.77 || kateś ca jasśasor
luk ||
||2.1.78 || niyo ṅir ām
||
[sakhipādaḥ]
||2.2.1 || na sakhiṣ ṭādāv
agniḥ ||
||2.2.2 || patir asamāse
||
||2.2.3 || strī nadīvat ||
||2.2.4 || stryākhyāv iyuvau
vāmi ||
||2.2.5 || hrasvaś ca ṅavati
||
||2.2.6 || napuṃsakāt syamor
lopo 'pi na ca tad uktam ||
||2.2.7 || akārād asambuddhau
muś ca ||
||2.2.8 || anyādes tu tuḥ
||
||2.2.9 || aur īm ||
||2.2.10 || jasśasoḥ śiḥ
||
||2.2.11 || dhuṭsvarād ghuṭi
nuḥ ||
||2.2.12 || nāminaḥ svare
||
||2.2.13 ||
asthidadhisakthyakṣṇām anantaṣ ṭādau ||
||2.2.14 || bhāṣitapuṃskaṃ
puṃvad vā ||
||2.2.15 || dīrgham āmi sanau
||
||2.2.16 || nāntasya
copadhāyāḥ ||
||2.2.17 || ghuṭi
cāsambuddhau ||
||2.2.18 || sāntamahator
nopadhāyāḥ ||
||2.2.19 || apaś ca ||
||2.2.20 || antvasantasya
cādhātoḥ sau ||
||2.2.21 || inhanpūṣāryamṇāṃ
śau sau ca ||
||2.2.22 ||
uśanaspurudaṃso'nehasaḥ sāv anantaḥ ||
||2.2.23 || sakhyuś ca ||
||2.2.24 || ghuṭi tvai ||
||2.2.25 || diva ud vyañjane
||
||2.2.26 || au sau ||
||2.2.27 || vāmyā ||
||2.2.28 || yujer asamāse nur
ghuṭi ||
||2.2.29 || abhyastād antir
anakāro vā napuṃsake ||
||2.2.30 || tudabhādibhya
īkāre ||
||2.2.31 || haner her ghir
upadhālope ||
||2.2.32 || gorau ghuṭi
||
||2.2.33 || amśasor āḥ ||
||2.2.34 ||
panthimanthiṛbhukṣīṇāṃ sau ||
||2.2.35 || ananto ghuṭi
||
||2.2.36 || aghuṭsvare lopam
||
||2.2.37 || vyañjane caiṣāṃ
niḥ ||
||2.2.38 || anuṣaṅgaś
cākrunceḥ ||
||2.2.39 || puṃso
'nśabdalopaḥ ||
||2.2.40 || caturo
vāśabdasyotvam ||
||2.2.41 || anaḍuhaś ca
||
||2.2.42 || sau nuḥ ||
||2.2.43 || sambuddhāv
ubhayor hrasvaḥ ||
||2.2.44 || adasaḥ pade maḥ
||
||2.2.45 || aghuṭsvarādau
seṭkasyāpi vanser vaśabdasyotvam ||
||2.2.46 || śvayuvamaghonāṃ
ca ||
||2.2.47 || vāher
vāśabdasyautvam ||
||2.2.48 || ancer alopaḥ
pūrvasya ca dīrghaḥ ||
||2.2.49 || tiryaṅ tiraścaḥ
||
||2.2.50 || udaṅṅ udīcaḥ
||
||2.2.51 || pāt padaṃ
samāsāntaḥ ||
||2.2.52 || avam asaṃyogād
ano 'llopo 'luptavac ca pūrvavidhau ||
||2.2.53 || īṅyor vā ||
||2.2.54 || ā dhātor
aghuṭsvare ||
||2.2.55 || īdūtor iyuvau
svare ||
||2.2.56 || sudhīḥ ||
||2.2.57 || bhūr avarṣābhur
apunarbhūḥ ||
||2.2.58 || anekākṣarayos tv
asaṃyogād yavau ||
||2.2.59 || bhrūr dhātuvat
||
||2.2.60 || strī ca ||
||2.2.61 || vāmśasoḥ ||
||2.2.62 || bhavato vāder
utvaṃ sambuddhau ||
||2.2.63 || avyayasarvanāmnaḥ
svarād antyāt pūrvo 'kaḥ ||
||2.2.64 || ke pratyaye
strīkṛtākārapare pūrvo 'kāra ikāram ||
[yuṣmatpādaḥ]
||2.3.1 || yuṣmadasmadoḥ padaṃ padāt
ṣaṣṭhīcaturthīdvitīyāsu vasnasau ||
||2.3.2 || vāṃ nau dvitve ||
||2.3.3 || tvanmador ekatve te me ||
||2.3.4 || tvā mā tu dvitīyāyām ||
||2.3.5 || na pādādau ||
||2.3.6 || cādiyoge ca ||
||2.3.7 || eṣaṃ vibhaktāv antalopaḥ ||
||2.3.8 || yuvāvau dvivācinoḥ ||
||2.3.9 || amau cām ||
||2.3.10 || ān śasaḥ ||
||2.3.11 || tvam ahaṃ sau savibhaktyoḥ
||
||2.3.12 || yūyaṃ vayaṃ jasi ||
||2.3.13 || tubhyaṃ mahyaṃ ṅayi ||
||2.3.14 || tava mama ṅasi ||
||2.3.15 || at pañcamy advitve ||
||2.3.16 || bhyas bhyam ||
||2.3.17 || sāmākam ||
||2.3.18 || etvam asthānini ||
||2.3.19 || ātvaṃ vyañjanādau ||
||2.3.20 || raiḥ ||
||2.3.21 || aṣṭan sarvāsu ||
||2.3.22 || au tasmāj jasśasoḥ ||
||2.3.23 || arvann arvantim asāv anañaḥ
||
||2.3.24 || sau ca maghavan maghavā vā
||
||2.3.25 || jarā jaras svare vā ||
||2.3.26 || tricaturoḥ striyāṃ tisṛ catasṛ
vibhaktau ||
||2.3.27 || tau raṃ svare ||
||2.3.28 || na nāmi dīrgham ||
||2.3.29 || nṛ vā ||
||2.3.30 || tyadādīnām a vibhaktau ||
||2.3.31 || kiṃ kaḥ ||
||2.3.32 || do 'dver maḥ ||
||2.3.33 || sau saḥ ||
||2.3.34 || tasya ca ||
||2.3.35 || idam iyam ayaṃ puṃsi ||
||2.3.36 || ad vyañjane 'nakaḥ ||
||2.3.37 || ṭausor anaḥ ||
||2.3.38 || tasmād bhirbhisaḥ ||
||2.3.39 || adasaś ca ||
||2.3.40 || sāvau silopaś ca ||
||2.3.41 || utvaṃ māt ||
||2.3.42 || e bahutve tv ī ||
||2.3.43 || apāṃ bhe daḥ ||
||2.3.44 || virāmavyañjanādiṣv
anaḍunnahivansīnāṃ ca ||
||2.3.45 || srasidhvasoś ca ||
||2.3.46 || haśaṣacchāntejādīnāṃ ḍaḥ ||
||2.3.47 || dāder hasya gaḥ ||
||2.3.48 || cavargadṛgādīnāṃ ca ||
||2.3.49 || muhādīnāṃ vā ||
||2.3.50 || hacaturthāntasya dhātos
tṛtīyāder ādicaturthatvam akṛtavat ||
||2.3.51 || sajuṣāśiṣo raḥ ||
||2.3.52 || iruror īrūrau ||
||2.3.53 || ahnaḥ saḥ ||
||2.3.54 || saṃyogāntasya lopaḥ ||
||2.3.55 || saṃyogāder dhuṭaḥ ||
||2.3.56 || liṅgāntanakārasya ||
||2.3.57 || na sambuddhau ||
||2.3.58 || na saṃyogāntalopo 'luptavat
||
||2.3.59 || isusdoṣāṃ ghoṣavati raḥ ||
||2.3.60 || dhuṭāṃ tṛtīyaḥ ||
||2.3.61 || aghoṣe prathamaḥ ||
||2.3.62 || vā virāme ||
||2.3.63 || rephasor visarjanīyaḥ ||
||2.3.64 || virāmavyañjanādāv uktaṃ
napuṃsakāt syamor lope 'pi ||
[kārakapādaḥ]
||2.4.1 || avyayībhāvād akārāntād
vibhaktīnām am apañcamyāḥ ||
||2.4.2 || vā tṛtīyāsaptamyoḥ ||
||2.4.3 || anyasmāl luk ||
||2.4.4 || avyayāc ca ||
||2.4.5 || rūḍhānāṃ bahutve 'striyām
apatyapratyayasya ||
||2.4.6 || gargayaskavidādīnāṃ ca ||
||2.4.7 ||
bhṛgvatryaṅgiraskutsavasiṣṭhagotamebhyaś ca ||
||2.4.8 || yato 'paiti bhayam ādatte vā tad
apādānam ||
||2.4.9 || īpsitaṃ ca rakṣārthānām ||
||2.4.10 || yasmai ditsā rocate dhārayate vā
tat sampradānam ||
||2.4.11 || ya ādhāras tad adhikaraṇam
||
||2.4.12 || yena kriyate tat karaṇam ||
||2.4.13 || yat kriyate tat karma ||
||2.4.14 || yaḥ karoti sa kartā ||
||2.4.15 || kārayati yaḥ sa hetuś ca ||
||2.4.16 || teṣāṃ param ubhayaprāptau ||
||2.4.17 || prathamā vibhaktir
liṅgārthavacane ||
||2.4.18 || āmantraṇe ca ||
||2.4.19 || śeṣāḥ
karmakaraṇasampradānāpādānasvāmyādyadhikaraṇeṣu ||
||2.4.20 || paryapāṅyoge pañcamī ||
||2.4.21 || digitararte 'nyaiś ca ||
||2.4.22 || dvitīyainena ||
||2.4.23 || karmapravacanīyaiś ca ||
||2.4.24 || gatyarthakarmaṇi
dvitīyācaturthyau ceṣṭāyām anadhvani ||
||2.4.25 || manyakarmaṇi cānādare 'prāṇini
||
||2.4.26 ||
namassvastisvāhāsvadhālaṃvaṣaḍyoge caturthī ||
||2.4.27 || tumarthāc ca bhāvavācinaḥ ||
||2.4.28 || tṛtīyā sahayoge ||
||2.4.29 || hetvarthe ||
||2.4.30 || kutsite 'ṅge ||
||2.4.31 || viśeṣaṇe ||
||2.4.32 || kartari ca ||
||2.4.33 || kālabhāvayoḥ saptamī ||
||2.4.34 ||
svāmīśvarādhipatidāyādasākṣipratibhūprasūtaiḥ ṣaṣṭhī ca ||
||2.4.35 || nirdhāraṇe ca ||
||2.4.36 || ṣaṣṭhī hetuprayoge ||
||2.4.37 || smṛtyarthakarmaṇi ||
||2.4.38 || karoteḥ pratiyatne ||
||2.4.39 || hiṃsārthānām ajvare ||
||2.4.40 || kartṛkarmaṇoḥ kṛti nityam ||
||2.4.41 || na niṣṭhādiṣu ||
||2.4.42 || ṣaḍo ṇo ne ||
||2.4.43 || manor anusvāro ghuṭi ||
||2.4.44 || vargye vargāntaḥ ||
||2.4.45 || tavargaś caṭavargayoge
caṭavargau ||
||2.4.46 || nāmikaparaḥ
pratyayavikārāgamasthaḥ siḥ ṣaṃ nuvisarjanīyaṣāntaro 'pi ||
||2.4.47 || raṣṛvarṇebhyo no ṇam anantyaḥ
svarahayavakavargapavargāntaro 'pi ||
||2.4.48 || striyām ād āp ||
||2.4.49 ||
nadādyancvāhvansantṛsakhināntebhya ī ||
||2.4.50 || īkāre strīkṛte 'l lopyaḥ ||
||2.4.51 || svaro hrasvo napuṃsake ||
[taddhitādhyāyaḥ]
||2.6.41 ||
- Here begins
[#534 (Sä2) ](https://panditproject.org/node/116354)
vā | devarājaḥ | devasakhḥ
| chatropānaham | vāgvipruṣam | upaśaradam |
-yakṣadharmāḥ surabhigandhi | vadhūjāni | gaṇī
||2.6.42 ||
ḍānubandhe
nty
ā
der lopaḥ |
dānubandhe pratyaye a
-o dv
ā
daśa ||
||2.6.43 || ter
v
i
ṃśa
ter api |
ter lopo
e
ka
viṃśaḥ
- Sieg (1908: 205) surmises the final three syllables as
śatam .
||2.6.44 ||
ava
r
n
au
sauparṇe
yaḥ | vāsiṣṭhaḥ | gā
ṅge
yaḥ | kāpyaḥ gā
r
gyaḥ
||2.6.45 ||
n
ā
ntasya kvacit tu lopo bhavati sva
-dyam vartate | hāstinam | vemanyaḥ ||
||2.6.46 || uSä1 begins here.
s tv
otvam āpādyaḥ
- Here begins
[#633 (Sä1) MS Berlin SBB Berlin
Turfan-Collection Sg 1608 (T II S 14)](https://panditproject.org/node/114531)
t
v
a
m ā
pādayitavyaḥ svare pratyaye ye caḥ bhā
rgavaḥ
||
||2.6.47 ||
eye kadrvās tu lupyate |
eyi e kadrvās tu lupyate
|
tyaye paSä2 ends here.
||2.6.48 || kāryāv
avāvāv ādeśāv okāraukārayor api |
||2.6.49 || vṛddhir ādau sani
|
||2.6.50 || na yvoḥ padādyo
vṛ ddhir āgamaḥ ||
| taddhitādhyāyaṣ ṣaṣṭhaḥ | ||
[strīpratyayādhyāyaḥ]
||2.7.1 || striyā
m
||2.7.2 ||
ajād
yadantād āp |
||2.7.3 || ṛnnebhyas tv ī
|
||2.7.4 ||
vanau no ra ca |
||2.7.5 || na saṅkhyāyāḥ
|
||2.7.6 || mana
||2.7.7 ||
naś ca bahuvrīhiḥ |
||2.7.8 || na yas tu
ḍ
||2.7.9 || u
dṛdḷda
nubandhāt tv i |
||2.7.10 ||
pādau o vā |
||2.7.11 ||
anupasa rjanāt |
||2.7.12 || nārī ||
||2.7.13 ||
yu ū nas ti
||2.7.14 ||
kāt |
||2.7.15 || ṇyāt ||
||2.7.16 || prācām āyaṇa
cā
gamaḥ
||2.7.17 ||
kauravyāsu
rima ā ṇḍu ū kāt
|
||2.7.18 ||
lohitādikatantataḥ |
||2.7.19 || āvādyā
dāp
||2.7.20 || vataṇḍī ca |
||2.7.21 || vayasi prathame
||
||2.7.22 ||
dv
igoḥ |
||2.7.23 ||
ṣaḍanubandhāt
||2.7.24 ||
g
aurādeḥ ||
||2.7.25 ||
bahuvrīhyūdhasau so na ca ||
||2.7.26 || vā
saṃyogaupadhā
tat |
||2.7.27 || anaś
cāllopikāṇḍataḥ |
||2.7.28 || nās
i
kau o dara
kaṇṭhāntrajaṅ
gha ghā dantauṣṭhaśṛṅgataḥ
|
||2.7.29 ||
savidyamānanañpu ū rvān na |
||2.7.30 || kro
ḍādiba
husvarāt |
||2.7.31 || antarvato nu
garbhiṇyām |
||2.7.32 || pati
vaj jīva
bhartari ||
||2.7.33 || patyur naś ca
|
||2.7.34 || samānāde |
||2.7.35 ||
vānyapu pū rvopasarja
nāt |
||2.7.36 ||
kāmuka ā n maithunecchāyām
|
||2.7.37 || nāgāt sthaulye
|
||2.7.38 || akṛte
sthālat sthalāt |
||2.7.39 ||
gau go ṇād
a ā vapane |
||2.7.40 || piṇḍād anne |
||2.7.41 || ama
ttre tu kuṇḍataḥ |
||2.7.42 || ghaṭāc chilpī
kṛte |
||2.7.43 ||
kumpā bhā t ||
||2.7.44 || asitādeś ca
varṇataḥ |
||2.7.45 || topadhātu nakāraś
ca vā |
||2.7.46 ||
o u dantād guṇavācinaḥ
|
||2.7.47 ||
bahvādibhyām ||
||2.7.48 ||
bhuvo vau nityam |
||2.7.49 || sakhyaśiṣvoś ca
|
||2.7.50 ||
pu ṃyogāt tena ced ākhyā |
||2.7.51 ||
kri krī tāt
karaṇapu pū rvāt |
||2.7.52 ||
pu pū takratumano
r e ca
|
||2.7.53 ||
kutsitāgnivṛṣa ṣā kapiḥ
|
||2.7.54 || duhituḫ putro vā
brahmasu sū tabhojograrājataḥ
|
||2.7.55 || jātir āyopadhād
astri strī taḥ |
||2.7.56 ||
pākādyanta ntā
t tathaiva ca
|
||2.7.57 ||
iṇtaḥ |
||2.7.58 || manuṣyajātir
eḥ |
||2.7.59 || ūṅ
utaḥ |
||2.7.60||
paṅgukadrutaḥ |
||2.7.61 ||
saphalakṣmaṇavāmāder urau r ūroḥ |
||2.7.62 || aupamyasaṃhitā
t |
||2.7.63 || bāhvantāc caiva
saṃjñāyām |
||2.7.64 ||
valopaḥ śvaśurasya ca | ||
strīpratyayādhyāyas
saptamaḥ |
catuṣṭha ṣṭa
yaṃ samāptam ||
[Ākhyātaprakaraṇam]
[Parasmaipādaḥ]
||3.1.1 || atha parasmaipadāni
|
||3.1.2 || nava parāṇy ātmane
|
||3.1.3 || trīṇi trīṇi
prathamamadhyamottamāḥ |
||3.1.4 || yugapadvaca
n
e paraḥ puruṣāṇām |
||3.1.5 ||
nāmne i prayujyamāne pi
pra
thamaḥ |
||3.1.5 || yuṣmadi
madhyamaḥ |
||3.1.7 || asmady
uttamaḥ |
||3.1.8 || adām
d
ādhau
dā |
||3.1.9 ||
kri
yābhāvo dhātuḥ |
||3.1.10 || kāle |
||3.1.11 || samprati
varttamānā |
||3.1.12 ||
smenāti tī te |
||3.1.13 || parokṣā |
||3.1.14 || bhūtakaraṇavatyaś
ca |
||3.1.15 || bhavi
ṣyati
bhaviṣyantyāśigśvastanyaḥ |
||3.1.16 || tāsāṃ
svasaṃjñābhiẖ kālaviśeṣaḥ |
||3.1.17 || prayogataś ca
|
||3.1.18 || pañcamy
anumato tau |
||3.1.19 || samartha
nāśi
ṣe ṣo ś ca |
||3.1.20 || vidhyādiṣu
saptamī ca
|
||3.1.21 || kri
yā
samabhihāre sarvakāleṣu madhyamaikavacanaṃ pañcamyāḥ
|
||3.1.22 ||
mā
yoge dyatanī |
||3.1.23 || māsmayoge
hyastanī ca |
||3.1.24 || va
rta
mānā | ti tas | anti | si | thas | tha | mi | vas | mas | te |
āte |
anta nte | se | āthe | dhve | e | vahe
mahe |
||3.1.25 || saptamī yāt |
yātām | yus | yās | yātam | yāta | yām | yā
va
| yāma | īta |
īyāta tā m | īran | īthās | īyāthām |
īdhvam | īya | īvahe hi | īma
hi |
||3.1.26 ||
paṃcamī | tu | ta tā m | antu | hi |
tam | ta | āni | āva | āma | tām | ātām |
anta ntā m | sva | āthām | dhvam |
ai |
āvahai | āmahai | ||
||3.1.27 || hyastanī | di |
tām | an | si | tam | ta | am | va | ma | ta | ā
tā
m |
anta | thās | āthām s | dhvam | i | va
h
i | mahi |
||3.1.28 || evam evādyatanī |
||
||3.1.29 || parokṣā | aṭ |
atus | u
s | tha
l | athus | a | aṭ | va | ma | e | āte | ire | se | āthe | dhve | e | vahe | mahe
|
||3.1.30 ||
śvastanī tā |
tārau
|
tāras | tāsi | tāsthat s | tāstha |
tāsmi | tāsvas | tāsmas | tā | tārau | tāras | tāse | tāsāthe | tā
dhve
|
tāhe | tāsvahe | tāsmahe |
||3.1.31 ||
āśi śī ḥ | yā
t
| yāstām | yāsus | yās | yāstam | yāsta |
yāsā sa m | yā
sva | yāsma |
sīṣṭa | sīyāstām | sīran | sīṣṭam ṣṭhās |
sīyāsthām | sīdhvam | sīyā ya |
sīvahe hi | sīma
he hi |
||3.1.32 || syasahitāni
tyādīni bhaviṣyanti ntī | syati | syatas |
syanti | syasi | syathas | syatha | syāmi | syā
vas |
syāmas | syate | syete | syante | syase | syathe | syadhve | sye
| syāvahe | syāmahe | ||
||3.1.33 || dyādīni
kriyātti | ti
pattiḥ | syata | syatām | syan | syasi | syatam | syata | syam | syāva | syāma
| syata | syetām | sya
nte | syathās | syethām | syadhvam | sye |
syāvahe hi |
syāmahe hi | ||
||3.1.34 || ṣaḍ ādyās sārvadh
ātukam |
ākhyā
ta
prakaraṇaprathamaḫ pādaḥ ||
[Pratyayapādaḥ]
||3.2.1 || pratyayaḫ paraḥ
|
||3.2.2 || guptijkidbhyaḥ san
|
||3.2.3 || mānba
dhdānśānbhyo dīrgha
ś cābhyāsasya |
||3.2.4 ||
dhātu to r vā
karmā rma ṇas tu
mantā
d icchatinaikakartṛkāt |
||3.2.5 || nāmna ā
tmecchāyāṃ yin |
||3.2.6 ||
kā
mya ca
|
||3.2.7 || upamānād ācāre
|
||3.2.8 || kartur āyis salopaś ca |
||3.2.9 || in kāritaṃ ca dhātvarthe |
||3.2.10 ||
dhātoś ca hetau |
||3.2.11 ||
curādeś ca |
||3.2.12 ||
ini
liṅgasyānekākṣarasyāntasvarāde
r
lo
pa
m |
||3.2.13 || raśabda ṛto laghor vyañja
nādeḥ |
||3.2.14 ||
dhātor ekasvarād yaśabda
ś cekrīyite taṃ
kriyāsamaṇi bhi hāre |
||3.2.15 ||
gupu pū dhūpavicchipaṇipaner
āyaḥ |
||3.2.16 || te dhātavaḥ |
||3.2.17 ||
cakāskāspratyayā
ntebhya
ām parokṣāyām |
||3.2.18 || nāmyāde
r
gurumato nṛcchaḥ |
||3.2.19 ||
āsidayyayidaridra drā bhyaś
ca |
||3.2.20 ||
uṣavidajāgṛ
bhyo vā |
||3.2.21 ||
bhi bhī hri hrī bhṛhuvāṃ
sārvadhātukavac ca |
||3.2.22 || āmaḥ
ttrṛ kṛ ñ anuprayu jyate
|
||3.2.23 ||
asbhūdo sbhuvau ca parasmai |
||3.2.24 ||
sij adyatanyām |
||3.2.25 ||
saṇ anidaś śiḍakṣā ntān nāmyupadhād
adṛśaḥ |
||3.2.26 || śridr
u
srukamikāritānāntebhyaś can kartari
|
- Here ends
[#534 (Sä2) ](https://panditproject.org/node/116354)
[Dvirvacanapādaḥ]
||3.3.1 || dvirvacanam
anabhyāsasyaikasvarasyādyasya ||
||3.3.2 || svarāder dvitīyasya ||
||3.3.3 || na nabadarāḥ saṃyogādayo 'ye
||
||3.3.4 || pūrvo 'bhyāsaḥ ||
||3.3.5 || dvayam abhyastam ||
||3.3.6 || jakṣādiś ca ||
||3.3.7 || caṇparokṣācekrīyitasananteṣu
||
- The edition of the
Laghuvṛtti has caṇparokṣācekrīyitasannanteṣu .
||3.3.8 || juhotyādīnāṃ sārvadhātuke ||
||3.3.9 || abhyāsasyādi vyañjanam
avaśeṣyam ||
||3.3.10 || śiṭparo 'ghoṣaḥ ||
||3.3.11 || dvitīyacaturthayoḥ
prathamatṛtīyau ||
||3.3.12 || ho jaḥ ||
||3.3.13 || kavargasya cavargaḥ ||
||3.3.14 || na kavateś cekrīyite ||
||3.3.15 || hrasvaḥ ||
||3.3.16 || akāra ṛvarṇasya ||
||3.3.17 || dīrgha iṇaḥ parokṣāyām aguṇe
||
||3.3.18 || asyādeḥ sarvatra ||
||3.3.19 || tasmān nāgamaḥ parādir antaś cet
saṃyogaḥ ||
||3.3.20 || ṛkāre ca ||
||3.3.21 || aśnoteś ca ||
||3.3.22 || bhavater aḥ ||
||3.3.23 || nijivijiviṣāṃ guṇaḥ sārvadhātuke
||
||3.3.24 || bhṛñhāṅmāṅām it ||
||3.3.25 || artipipartyoś ca ||
||3.3.26 || sany avarṇasya ||
||3.3.27 || uvarṇasya
jāntassthāpavargaparasyāvarṇe ||
||3.3.28 || guṇaś cekrīyite ||
||3.3.29 || dīrgho 'nāgamāntasya ||
||3.3.30 ||
vancisransidhvansibhransikasipatipadiskandām anto nī ||
||3.3.31 || ato 'nto 'nusvāro
'nunāsikāntasya ||
||3.3.32 || japādīnāṃ ca ||
||3.3.33 || caraphalor uc ca parasyāsya
||
||3.3.34 || ṛmato rī ||
||3.3.35 || rirephau ca luki ||
||3.3.36 || alope samānasya sanval laghuni
caṇpare ||
||3.3.37 || dīrgho laghoḥ ||
||3.3.38 || at tvarādīnāṃ ca ||
||3.3.39 || gaṇer ī ca ||
||3.3.40 || ito lopo 'bhyāsasya ||
||3.3.41 || sani
mīmādārabhalabhaśakapatapadām is svarasya ||
||3.3.42 || āpnoter ī ||
||3.3.43 || danbher ic ca ||
||3.3.44 || digi dayateḥ parokṣāyām ||
[samprasāraṇapādaḥ]
||3.4.1 || saparasvarāyāḥ samprasāraṇam
antassthāyāḥ ||
||3.4.2 ||
grahijyāvayivyadhivaṣṭivyacipracchivraścibhrasjām aguṇe ||
||3.4.3 || svapivaciyajādīnāṃ yaṇparokṣāśīṣṣu
||
||3.4.4 || parokṣāyām abhyāsasyobhayeṣām
||
||3.4.5 || vyatheś ca ||
||3.4.6 || na veñśvyor aguṇe ca ||
||3.4.7 || svapisyamivyeñāṃ cekrīyite ||
||3.4.8 || svāpeś caṇi ||
||3.4.9 || grahisvapipracchāṃ sani ||
||3.4.10 || cāyaḥ kī cekrīyite ||
||3.4.11 || pyāyaḥ pī parokṣāyām ||
||3.4.12 || śvayater vā ||
||3.4.13 || kārite ca saṃścaṇoḥ ||
||3.4.14 || hvayater nityam ||
||3.4.15 || abhyastasya ca ||
||3.4.16 || dyutisvāpyor abhyāsasya ||
||3.4.17 || na samprasāraṇe samprasāraṇam
||
||3.4.18 || vaśeś cekrīyite ||
||3.4.19 || pracchādīnāṃ parokṣāyām ||
||3.4.20 || sandhyakṣarāntānām ākāro
'vikaraṇe ||
||3.4.21 || na vyayateḥ parokṣāyām ||
||3.4.22 || mīnātiminotidīṅāṃ
guṇavṛddhisthāne ||
||3.4.23 || sani ca dīṅaḥ ||
||3.4.24 || smijikrīṅām ini ||
||3.4.25 || sṛjidṛśor āgamo 'kāraḥ svarāt
paro dhuṭi guṇavṛddhisthāne ||
||3.4.26 || dīṅo yo 'ntaḥ svarādāv aguṇe
||
||3.4.27 || ālopo 'sārvadhātuke ||
||3.4.28 || iṭi ca ||
||3.4.29 ||
dāmāgāyatipibatisthāsyatijahātīnām īkāro vyañjanādau ||
||3.4.30 || āśiṣy ekāraḥ ||
||3.4.31 || ana us sijabhyastavidābhyo
'bhuvaḥ ||
||3.4.32 || icas talopaḥ ||
||3.4.33 || her akārād ahanteḥ ||
||3.4.34 || noś ca vikaraṇād asaṃyogāt
||
||3.4.35 || ukārāc ca ||
||3.4.36 || ukāralopo vamor vā ||
||3.4.37 || karoter nityam ||
||3.4.38 || saptamyāṃ ye ca ||
||3.4.39 || asyokāraḥ sārvadhātuke 'guṇe
||
||3.4.40 || rudhāder vikaraṇānta lopaḥ ||
||3.4.41 || aster ādeḥ ||
||3.4.42 || abhyastānām ākārasya ||
||3.4.43 || kryādīnāṃ vikaraṇasya ||
||3.4.44 || ubhayeṣām īkāro vyañjanādāv adaḥ
||
||3.4.45 || ikāro daridrāteḥ ||
||3.4.46 || lopaḥ saptamyāṃ jahāteḥ ||
||3.4.47 || dhuṭi hanteḥ sārvadhātuke ||
||3.4.48 || śāser idupadhāyā aṇvyañjanayoḥ
||
||3.4.49 || hanter ja hau ||
||3.4.50 || dāstyor e 'bhyāsalopaś ca ||
||3.4.51 || asyaikavyañjanamadhye 'nādeśādeḥ
parokṣāyām ||
||3.4.52 || thali ca seṭi ||
||3.4.53 ||
tṝphalabhajatrapaśranthigranthidanbhīnāṃ ca ||
||3.4.54 || na śasadadavādiguṇinām ||
||3.4.55 || svarādāv ivarṇo varṇāntasya
dhātor iyuvau ||
||3.4.56 || abhyāsasyāsavarṇe ||
||3.4.57 || nor vikaraṇasya ||
||3.4.58 || ya
ivarṇasyāsaṃyogapūrvasyānekākṣarasya ||
||3.4.59 || iṇaś ca ||
||3.4.60 || nor vakāro vikaraṇasya ||
||3.4.61 || juhoteḥ sārvadhātuke ||
||3.4.62 || bhuvo vo 'ntaḥ parokṣādyatanyoḥ
||
||3.4.63 || goher ūd upadhāyāḥ ||
||3.4.64 || duṣeḥ kārite ||
||3.4.65 || vāci tu virāge ||
||3.4.66 || mānubandhānāṃ hrasvaḥ ||
||3.4.67 || ici vā ||
||3.4.68 || janivadhyoś ca ||
||3.4.69 || odaudbhyāṃ yinnāyī svaravat
||
||3.4.70 || nāmyantānāṃ yaṇāyiyinnāśīś
cekrīyiteṣu ye dīrghaḥ ||
- The edition of the
Laghuvṛtti has
nāmyantānāṃ yaṇṇāyiyinnāśīś cekrīyiteṣu ye
dīrghaḥ .
||3.4.71 || iṇo 'nupasṛṣṭasya ||
||3.4.72 || ṛta īdantaś
cvicekrīyitayinnāyiṣu ||
||3.4.73 || ir anyaguṇe ||
||3.4.74 || yaṇāśiṣor ye ||
- The edition of the
Laghuvṛtti has
yaṇṇāśiṣor ye .
||3.4.75 || guṇo 'rtisaṃyogādyoḥ ||
||3.4.76 || cekrīyite ca ||
||3.4.77 || ghrādhmor ī ||
||3.4.78 || yiny avarṇasya ||
||3.4.79 || ader ghasḷ sanadyatanyoḥ ||
||3.4.80 || vā parokṣāyām ||
||3.4.81 || veño vayiḥ ||
||3.4.82 || hanter vadhir āśiṣi ||
||3.4.83 || adyatanyāṃ ca ||
||3.4.84 || iṇo gāḥ ||
||3.4.85 || iṅaḥ parokṣāyām ||
||3.4.86 || sanīṇiṅor gamiḥ ||
||3.4.87 || aster bhūr asārvadhātuke ||
||3.4.88 || bruvo vaciḥ ||
||3.4.89 || cakṣiṅaḥ khyāñ ||
||3.4.90 || vā parokṣāyām ||
||3.4.91 || ajer vī ||
||3.4.92 || adāder lug vikaraṇasya ||
||3.4.93 || juhotyādeś ca ||
||3.4.94 || vā cekrīyitasya ||
||3.4.95 || iṇsthādāpibatibhūbhyaḥ sicaḥ
parasmai ||
[guṇapādaḥ]
||3.5.1 || nāmyantayor dhātuvikaraṇayor guṇaḥ
||
||3.5.2 || nāminaś copadhāyā laghoḥ ||
||3.5.3 || ani ca vikaraṇe ||
||3.5.4 || karoteḥ ||
||3.5.5 || mideḥ ||
||3.5.6 || abhyastānām usi ||
||3.5.7 || na ṇakārānubandhacekrīyitayoḥ
||
||3.5.8 || abhyastasya copadhāyā nāminaḥ
svare guṇini sārvadhātuke ||
||3.5.9 || sani cāniṭi ||
||3.5.10 || adyatanyāśiṣoś cātmane ||
||3.5.11 || ṛdantānāṃ ca ||
||3.5.12 || sthādoś ca ||
||3.5.13 || bhuvaḥ sijluki ||
||3.5.14 || sūteḥ pañcamyām ||
||3.5.15 || dīdhīvevyoś ca ||
||3.5.16 || rudavidamuṣāṃ sani ||
||3.5.17 || nāmyantānām aniṭām ||
||3.5.18 || sarveṣām ātmane sārvadhātuke
'nuttame pañcamyāḥ ||
||3.5.19 || dvitvabahutvayoś ca parasmai
||
||3.5.20 || parokṣāyāṃ ca ||
||3.5.21 || sarvatrātmane ||
||3.5.22 || āśiṣi ca parasmai ||
||3.5.23 || saptamyāṃ ca ||
||3.5.24 || hau ca ||
||3.5.25 || tudāder ani ||
||3.5.26 || āmi vider eva ||
||3.5.27 || kuṭāder aninijaṭsu ||
||3.5.28 || vijer iṭi ||
||3.5.29 || vorṇoḥ ||
||3.5.30 || sthādor id adyatanyām ātmane
||
||3.5.31 || mucāder āgamo nakāraḥ svarād ani
vikaraṇe ||
||3.5.32 || masjinaśor dhuṭi ||
||3.5.33 || radhijabhoḥ svare ||
||3.5.34 || neṭi radher aparokṣāyām ||
||3.5.35 || rabhilabhor avikaraṇaparokṣayoḥ
||
||3.5.36 || hudhuḍbhyāṃ her dhiḥ ||
||3.5.37 || asteḥ ||
||3.5.38 || śā ca śāsteḥ ||
||3.5.39 || lopo 'bhyastād antinaḥ ||
||3.5.40 || ātmane cānakārāt ||
||3.5.41 || śete rid anter ādiḥ ||
||3.5.42 || vetteḥ samprati parasmai
vāḍādayaḥ ||
||3.5.43 || bruvaḥ pañcānām ādita āhiś ca
||
||3.5.44 || the thaś ca ||
||3.5.45 || ākārād aṭa au ||
||3.5.46 || ṝdantasyer aguṇe ||
||3.5.47 || ur oṣṭhyopadhasya ca ||
||3.5.48 || iny asamānalopopadhāyā hrasvaś
caṇi ||
||3.5.49 || na śāsvṛdanubandhānām ||
||3.5.50 || lopaḥ pibater ī cābhyāsasya
||
||3.5.51 || tiṣṭhater it ||
||3.5.52 || jighrater vā ||
[Anuṣaṅgapādaḥ]
||3.6.1 || anidanubandhānām aguṇe
'nuṣaṅgalopaḥ ||
||3.6.2 || naśabdāc ca vikaraṇāt ||
||3.6.3 || parokṣāyām
indhiśranthigranthidanbhīnām aguṇe ||
||3.6.4 || thali ca ||
||3.6.5 || danśisanjisvanjiranjīnām ani
||
||3.6.6 || asyopadhāyā dīrgho vṛddhir nāminām
inijaṭsu ||
||3.6.7 || sici parasmai svarāntānām ||
||3.6.8 || vyañjanāntānām aniṭām ||
||3.6.9 || asya ca dīrghaḥ ||
||3.6.10 || seṭo vā ||
||3.6.11 || vadavrajaralantānām ||
||3.6.12 || śvijāgror guṇaḥ ||
||3.6.13 || ūrṇoter vā ||
||3.6.14 || artisartyor aṇi ||
||3.6.15 || jāgarteḥ kārite ||
||3.6.16 || yaṇāśiṣor ye ||
- The edition of the
Laghuvṛtti has
yaṇṇāśiṣor ye .
||3.6.17 || parokṣāyām aguṇe ||
||3.6.18 || ṛtaś ca saṃyogādeḥ ||
||3.6.19 || ṝdantānāṃ ca ||
||3.6.20 || ṛccha ṛtaḥ ||
||3.6.21 || śīṅaḥ sārvadhātuke ||
||3.6.22 || ayir ye ||
||3.6.23 || āyir icy ādantānām ||
||3.6.24 || śācchāsāhvāvyāveñpām ini ||
||3.6.25 || artihrīblīrīknūyīkṣmāyyādantānām
antaḥ po yalopo guṇaś ca nāminām ||
||3.6.26 || pāter lo 'ntaḥ ||
||3.6.27 || dhūñprīṇātyor naḥ ||
||3.6.28 || bhiyaḥ ṣug vā ||
||3.6.29 || sphāyer vādeśaḥ ||
||3.6.30 || ruheḥ po vā ||
||3.6.31 || śader agatau taḥ ||
||3.6.32 || hantes taḥ ||
||3.6.33 || hasya hanter ghir ini coḥ ||
||3.6.34 || luptopadhasya ca ||
||3.6.35 || abhyāsāc ca ||
||3.6.36 || jer giḥ sanparokṣayoḥ ||
||3.6.37 || ceḥ kir vā ||
||3.6.38 || saṇo 'llopaḥ svare 'bahutve
||
||3.6.39 || daridrāter asārvadhātuke ||
||3.6.40 || vraścimasjor dhuṭi ||
||3.6.41 || yany okārasya ||
||3.6.42 || ākārasyosi ||
||3.6.43 || sandhyakṣare ca ||
||3.6.44 || asteḥ sau ||
||3.6.45 || dīdhīvevyor ivarṇayakārayoḥ
||
||3.6.46 || asandhyakṣarayor asya te
tallopaś ca ||
||3.6.47 || nāmivyañjanāntād āyer ādeḥ
||
||3.6.48 || gamahanajanakhanaghasām
upadhāyāḥ svarādāv anaṇy aguṇe ||
||3.6.49 || kāritasyānāmiḍvikaraṇe ||
||3.6.50 || yasyāpatyasyāsvarapūrvasya yinn
āyīṣu ||
||3.6.51 || nalopaś ca ||
||3.6.52 || vyañjanād disyoḥ ||
||3.6.53 || yasyānany adhātoḥ ||
||3.6.54 || asya ca lopaḥ ||
||3.6.55 || sico dhakāre ||
||3.6.56 || dhuṭaś ca dhuṭi ||
||3.6.57 || hrasvāc cāniṭaḥ ||
||3.6.58 || iṭaś ceṭi ||
||3.6.59 || skoḥ saṃyogādyor ante ca ||
||3.6.60 || cavargasya kir asavarṇe ||
||3.6.61 || ho ḍhaḥ ||
||3.6.62 || dāder ghaḥ ||
||3.6.63 || naher dhaḥ ||
||3.6.64 || bhṛjādīnāṃ ṣaḥ ||
||3.6.65 || chaśoś ca ||
||3.6.66 || bhāṣitapuṃskaṃ puṃvad āyau
||
||3.6.67 || ād ātāmāthām āder iḥ ||
||3.6.68 || āte āthe iti ca ||
||3.6.69 || yāśabdasya ca saptamyāḥ ||
||3.6.70 || yāmyusor iyamiyusau ||
||3.6.71 || śamādīnāṃ dīrgho yani ||
||3.6.72 || ṣṭhivuklamvācamām ani ||
||3.6.73 || kramaḥ parasmai ||
||3.6.74 || gamiṣuyamāṃ chaḥ ||
||3.6.75 || paḥ pibaḥ ||
||3.6.76 || ghro jighraḥ ||
||3.6.77 || dhmo dhamaḥ ||
||3.6.78 || sthas tiṣṭhaḥ ||
||3.6.79 || mno manaḥ ||
||3.6.80 || dāṇo yacchaḥ ||
||3.6.81 || dṛśeḥ paśyaḥ ||
||3.6.82 || arter ṛcchaḥ ||
||3.6.83 || sarter dhāvaḥ ||
||3.6.84 || śadeḥ śīyaḥ ||
||3.6.85 || sadeḥ sīdaḥ ||
||3.6.86 || jā janer vikaraṇe ||
||3.6.87 || jñaś ca ||
||3.6.88 || pvādīnāṃ hrasvaḥ ||
||3.6.89 || ukārasya vṛddhir vyañjanādau
guṇini sārvadhātuke ||
||3.6.90 || ūrṇoter vā ||
||3.6.91 || guṇo hyastanyāṃ ca ||
||3.6.92 || tṛher iḍ vikaraṇāt ||
||3.6.93 || bruva īḍ vacanādiḥ ||
||3.6.94 || aster disyoḥ ||
||3.6.95 || sicaḥ ||
||3.6.96 || rudādibhyaś ca ||
||3.6.97 || ado 'ṭ ||
||3.6.98 || sasya se 'sārvadhātuke taḥ
||
||3.6.99 || aṇi vacer od upadhāyāḥ ||
||3.6.100 || asyates tho 'ntaḥ ||
||3.6.101 || śvayater aḥ ||
||3.6.102 || pateḥ paptiḥ ||
||3.6.103 || kṛpe ro laḥ ||
||3.6.104 || upasargasyāyatau ||
||3.6.105 || girateś cekrīyite ||
||3.6.106 || vā svare ||
||3.6.107 || tṛtīyāder ghaḍhadhabhāntasya
dhātor ādicaturthatvaṃ sdhvoḥ ||
||3.6.108 || lope ca disyoḥ ||
||3.6.109 || tathoś ca dadhāteḥ ||
[iḍāgamapādaḥ]
||3.7.1 || iḍāgamo 'sārvadhātukasyādir
vyañjanāder ayakārādeḥ ||
- The edition of the
Laghuvṛtti has iḍāgamo 'sārvadhātukasyādi vyañjanāder
ayakārādeḥ .
||3.7.2 || snukramibhyāṃ ca parasmai ||
||3.7.3 || sārvadhātuke ca rudādeḥ ||
||3.7.4 || īśas se ||
||3.7.5 || īḍajanor dhve ca ||
||3.7.6 || se gamaḥ parasmai ||
||3.7.7 || hanṛdantāt sye ||
||3.7.8 || anjes sici ||
||3.7.9 || stusudhūñbhyaḥ parasmai ||
||3.7.10 || yamiraminamyādantānāṃ sir antaś
ca ||
||3.7.11 || smipūṅranjvaśūkṝgṝdṛdhṛpracchāṃ
sani ||
||3.7.12 || iṭo dīrgho graher aparokṣāyām
||
||3.7.13 || aniḍ ekasvarād ātaḥ ||
||3.7.14 || ivarṇād aśviśriḍīśīṅaḥ ||
||3.7.15 || uto 'yurunusnukṣukṣṇuvaḥ ||
||3.7.16 || ṛto 'vṛṅvṛñaḥ ||
||3.7.17 || śakeḥ kāt ||
||3.7.18 || pacivacisiciricivicimuceś cāt
||
||3.7.19 || praccheś chāt ||
||3.7.20 || yujirujiranji bhaji bhanji bhrasji bhuji yaji svanji masji tyaji sṛji nijiviji sanjer jāt ||
||3.7.21 ||
tudinudikṣudisvidyatividyativindativinatticchidibhidi śadisadipadiskandi hadyadi khider dāt ||
||3.7.22 ||
rādhirudhikrudhikṣudhibandhiśudhisidhyati budhi yudhivyadhisādher
dhāt ||
||3.7.23 || hanimanyater nāt ||
||3.7.24 ||
āpitapitipisvapivapiśapichupikṣipilipilupisṛpeḥ pāt ||
||3.7.25 || yabhirabhilabhibhyo bhāt ||
||3.7.26 || yamiraminamigamer māt ||
||3.7.27 || riśiruśikruśi viśi liśi diśidṛśispṛśimṛśidanśeḥ śāt ||
||3.7.28 || tviṣi puṣyatikṛṣi śliṣi dviṣi piṣiviṣiśiṣiśuṣituṣiduṣeḥ
ṣāt ||
||3.7.29 || vasatighases sāt ||
||3.7.30 || dahidihiduhimihi ruhilihi nahivaher hāt ||
||3.7.31 || grahaguhoḥ sani ||
||3.7.32 || uvarṇagupādibhyaś ca ||
||3.7.33 || bhuvaḥ sijluki ||
||3.7.34 || kṛ sṛ bhṛ vṛ studrusruśruva eva parokṣāyām ||
||3.7.35 || thaly ṛkārāt ||
||3.7.36 || kṛño 'suṭaḥ ||
||3.7.37 || suṭ samparyupebhyaḥ karotau
bhūṣaṇe samavāye ca ||
[dhuṭpādaḥ]
||3.8.1 || padānte dhuṭāṃ prathamaḥ ||
||3.8.2 || rasakārayor visṛṣṭaḥ ||
||3.8.3 || ghaḍhadhabhebhyas tathordho 'dhaḥ
||
||3.8.4 || ṣaḍhoḥ kas se ||
||3.8.5 || tavargasya ṣaṭavargāṭ ṭavargaḥ
||
||3.8.6 || ḍhe ḍhalopo dīrghaś copadhāyāḥ
||
||3.8.7 || sahivahor od avarṇasya ||
||3.8.8 || dhuṭāṃ tṛtīyaś caturthe ||
||3.8.9 || aghoṣeṣv aśiṭāṃ prathamaḥ ||
||3.8.10 || asya vamor dīrghaḥ ||
||3.8.11 || svarāntānāṃ sani ||
||3.8.12 || hanigamiṅor upadhāyāḥ ||
||3.8.13 || nāmino rvor akurucchuror
vyañjane ||
||3.8.14 || sasya hyastanyāṃ dau taḥ ||
||3.8.15 || ad dhātvādir
hyastanyadyatanīkriyātipattiṣu ||
||3.8.16 || svarādīnāṃ vṛddhir ādeḥ ||
||3.8.17 || avarṇasyākāraḥ ||
||3.8.18 || asteḥ ||
||3.8.19 || eter ye ||
||3.8.20 || na māmāsmayoge ||
||3.8.21 || nāmyantād dhātor
āśīradyatanīparokṣāsu dho ḍhaḥ ||
||3.8.22 || marjo mārjiḥ ||
||3.8.23 || dhātvādeḥ ṣaḥ saḥ ||
||3.8.24 || ṇo naḥ ||
||3.8.25 || nimittāt pratyayavikārāgamasthaḥ
siḥ ṣatvam ||
||3.8.26 || śāsivasighasīnāṃ ca ||
||3.8.27 || stautīnnantayor eva ṣaṇi ||
||3.8.28 || luglope na pratyayakṛtam ||
||3.8.29 || svaravidhiḥ svare
dvirvacananimitte kṛte dvirvacane ||
||3.8.30 || anubandho 'prayogī ||
||3.8.31 || śiḍ iti śādayaḥ ||
||3.8.32 || samprasāraṇaṃ yvṛto
'ntassthānimittāḥ ||
||3.8.33 || ar pūrve sandhyakṣare guṇaḥ
||
||3.8.34 || āruttare ca vṛddhiḥ ||